Čo robiť, aby naše gény pracovali opäť ako v mladosti. Vedec Joseph Chang má vraj odpoveď
„Naše gény majú fantastickú pamäť. Pamätajú si všetko, čo zjeme a urobíme. A raz nám to nemilosrdne zrátajú,“ tvrdí americký vedec Joseph Chang, ktorý so svojím tímom objavil 52 génov mladosti. Profitu prezradil, čo robiť, aby naše gény pracovali opäť ako v mladosti.
Čo hovoríte ľuďom, ktorí gény používajú ako výhovorku? Majú názor, že čosi zdedili a nič s tým neurobia.
Gény sme síce zdedili po rodičoch, ale môžeme ich ovplyvniť. Neobstojí výhovorka, že sa musíme zmieriť s tým, čo nám nadelili naši predkovia. Svoje gény ovplyvňujeme každý deň spôsobom života. Najlepším príkladom sú jednovaječné dvojčatá. Majú identický genofond, ale v štyridsiatke môžu vyzerať absolútne odlišne. Za naše starnutie nemôžu gény, ale to, čo s nimi robíme. Výberom stravy, pohybom, stresom, fajčením.
Čo máme natrvalo vpísané v génoch a čo môžeme ovplyvniť?
Približne päťdesiat percent toho, čo sme dostali v génoch, máme dané. Napríklad výzor, výšku, farbu vlasov, oči. To, ako budeme starnúť, máme v rukách my.
Narážate na najnovší vedecký odbor – epigenetiku, ktorá skúma, ako na naše gény vplýva vonkajšie prostredie?
Áno. Epigenetika pomáha vedcom pochopiť, ako na naše gény vplýva životné prostredie. Najnovšie výskumy naznačujú, že epigenetické zmeny sú dokonca dedičné. To, ako žijeme, ovplyvní nielen zdravie našich génov, ale aj gény našich potomkov. V pozitívnom aj negatívnom zmysle. Gény majú fantastickú pamäť. Pamätajú si všetko, čo zjeme a urobíme, a raz nám to nemilosrdne zrátajú. Zmeny, ktoré si na svojom genóme spôsobíme napríklad fajčením či slnečným žiarením, sa prenesú aj na genóm našich detí. Ak vám v živote nezáleží na vlastnom zdraví, myslite na to, aké génové dedičstvo odovzdáte svojim potomkom. Kľúčovú úlohu zohráva mozog a myslenie. Ľudia, ktorí sa dajú ovládať negatívnymi emóciami, smútkom a problémami, rýchlejšie zostarnú. Ak si chcete dlhšie udržať mladosť, buďte šťastnejší.
Môžeme svojím pesimizmom a negatívnymi emóciami ničiť svoje gény?
Áno. Všetko, na čo myslíme, aktivuje v mozgu zložité chemické procesy. Práve mozog dohliada na životne dôležité orgány, ako sú srdce či obličky. Ak sme smutní a trápime sa, buď zabúdame jesť, alebo sa prejedáme. Stav smútku však nikdy nie je „normálny“. A naše gény to postrehnú.
Aký životný štýl nám udrží mladosť?
Negatívny vplyv na vitalitu a mladosť má nedostatok spánku. Ten vám nenahradí žiaden výživový doplnok. Skoro spať a skoro vstávať je ideálnym receptom na krásu. Neustále stimulujte svoj mozog. Posilní ho aj desaťminútové každodenné čítanie. Chráňte sa pred slnkom a nezabúdajte na oči.
Ako ovplyvňuje naše gény strava?
Milujem výrok Marka Twaina: „Jediný spôsob, ako si udržať zdravie, je jesť a piť, čo vám nechutí, a robiť to, na čo nemáte náladu.“ Dôležitá je plnohodnotná strava s dostatočným obsahom výživných látok, akýkoľvek druh pohybu a embargo na proteínové tyčinky a energetické nápoje. Zjednodušene, radím jesť veľa tmavozelenej listovej zeleniny. Je plná všetkého, za čo sa vám telo odvďačí. Základom jedálneho lístka má byť čistá voda. Väčšina z nás necíti, že telo začína trpieť dehydratáciou. Zvýšte spotrebu čerstvého ovocia, zeleniny, obmedzte chlieb. Rituál jedenia však musí byť vždy príjemný. Diéty zlyhávajú preto, že nás netešia. Druhým problémom je, že konzumujeme viac jedla, ako je potrebné.
Zníženie počtu kalórií je podľa svetových aj vašich výskumov jedným z kľúčov k mladosti.
Vedci zo spoločnosti LifeGen Technologies, ktorá sa stála súčasťou nášho tímu, chovajú s podporou americkej vlády približne päťdesiat opíc. Dnes majú dvadsaťosem rokov, čo je ekvivalentom sedemdesiatročného človeka. Jednej skupine dovolili jesť čokoľvek. Druhej znížili príjem kalórií o tridsať percent. Keď sa dnes pozriete na ich fotografie, neuveríte, že majú rovnaký vek. Opice na kalorickej diéte sú plné života. Majú nádhernú hustú lesklú srsť, vyzerajú mlado, stále sa naháňajú vo výbehoch. Skupina s „normálnymi“ stravovacími návykmi vyzerá staro a opotrebovane. Ekvivalent platí aj u ľudí. Znížte príjem kalórií o tretinu, budete sa cítiť mladšie a sviežejšie.
Čomu sa v strave vyhýbať?
Cukru! Najnovšie výskumy nám potvrdzujú, že je doslova toxický. Nebezpečné sú najmä sladené nápoje. Jedna plechovka kolového nápoja sa rovná siedmim plným čajovým lyžičkám cukru.
Prečo ste po dvadsiatich rokoch opustili farmaceutický priemysel a pustili sa do skúmania výživy a boja proti starnutiu?
Vyvíjal som lieky na nádorové ochorenia mozgu, artritídu, transplantácie orgánov. Pred pätnástimi rokmi som pochopil, že chcem svojou prácou prospieť viacerým. Preto som opustil farmaceutický biznis a pustil sa naplno do mojej najväčšej vášne – prevencie. Založil som vlastnú spoločnosť na výskum a vývoj účinných potravinových doplnkov. Zo zeleniny a ovocia sa nám podarilo izolovať skupiny antioxidantov, ktoré dnes používame vo svojich produktoch. Mojou víziou je vidieť deväťdesiatročných ľudí, ako sa prechádzajú po lese, smejú sa na vtipoch, sú zdraví a spokojní.
Vraj sme svedkami vojny medzi dvoma znepriatelenými tábormi – voľnými radikálmi a antioxidantmi. O čo v tomto boji ide?
Voľné radikály sú molekuly, ktorým chýba elektrón. V ľudskom tele sa správajú toxicky. Napádajú a ničia bunky a tkanivá. Spôsobujú obrovské molekulárne problémy. Sú spoluvinníkmi vzniku rakoviny, srdcovocievnych ochorení, cukrovky či Alzheimerovej choroby. Tajomstvo úspechu tejto bitky je udržať nad voľnými radikálmi antioxidačnú prevahu. Ak bunka nemá dostatok antioxidantov, ktoré ju dokážu obrániť, voľné radikály ju poškodia. Sú to potvory. Ničia viac ako len antioxidačný ochranný bunkový plášť. „Prevŕtajú“ sa dovnútra a s vervou napadnú DNA.
Ako zistíme, či máme antioxidantov dostatok?
Potrebujeme približne päťdesiat rôznych druhov antioxidantov. Každý dokáže ochrániť inú časť bunky či tkaniva. Množstvo, ktoré každý deň minieme v boji za ochranu buniek, však už nedokážeme získať zo stravy. Ďalším problémom je, že dostatok či nedostatok antioxidantov často necítime. Je to normálne. Ľudia však očakávajú okamžité výsledky ako pri antibiotikách či liekoch proti bolesti. Pozitívne účinky antixidantov na ochranu buniek obyčajne necítiť. Dôležité je však s ich užívaním neprestať. Zbadáte ich po čase, napríklad v podobe lepšej imunity.
Celý život ste vraj túžili objaviť niečo, čo by zastavilo alebo spomalilo starnutie. Čo vás k tejto vášni priviedlo?
Ako vedec som sa odmietal zmieriť s tým, že starnutie máme v génoch a nič proti nemu nemôžeme urobiť. Môj otec zomrel, keď mal osemdesiatdva rokov. Posledných desať rokov už nemohol vstať ani z invalidného vozíka. Moja osemdesiatštyriročná mama je aj dnes stále zdravá, svieža a aktívna. Často som si kládol otázku, prečo bola kvalita ich života taká rozdielna. Odpradávna sa ľudia snažili objaviť elixír mladosti. Pred sedemsto rokmi vyslal španielsky kráľ známeho objaviteľa Juana Ponceho de Léona, aby išiel do sveta hľadať zdroj mladosti. Pátral aj na Floride, ani tam ho, samozrejme, nenašiel. Podobných pokusov boli v histórii tisícky. So svojím tímom som sa ponoril do skúmania molekulárnych mechanizmov starnutia. Zistili sme, že zdroj mladosti a starnutia sa celý čas skrýva v nás. A my ho dokážeme sami ovplyvniť.
V roku 2003 vedci dekódovali ľudský genóm. Vy ste v hľadaní pokračovali. Našli ste gény zodpovedné za mladosť a starobu.
Ľudia bez problémov veria, že s kiahňami, prechladnutím či rakovinou sa dá niečo urobiť. Stále však odmietajú pripustiť, že môžu ovplyvniť aj mladosť a starnutie. Dlhoročným výskumom sme prišli na to, že vekom sa naše gény nemenia. Mení sa však ich expresia, teda spôsob, akým komunikujú s bunkami. Identifikovali sme päťdesiatdva génov, ktoré spôsobujú starnutie. Nazvali sme ich zhluky génov mladosti – YCG (youth gene clusters). V mladom veku komunikujú s bunkami iným spôsobom ako v starobe. Bunke vysielajú signály, aby zostala mladá, zdravá, aktívna. Určite sa vám už stalo, že ste stretli človeka vo vašom veku, ktorý však vyzeral mladšie ako vy. Jeho gény s bunkami naďalej komunikujú ako v mladosti. Výsledkom je svieži vzhľad, žiarivá pleť a ďalšie znaky mladosti.
Nie ste však jediný vedecký tím, ktorý hľadal gény mladosti. V čom je váš objav iný ako u ostatných?
Neveríme, že starnutie ovplyvňuje jediný gén. S génmi to je ako s orchestrom. Beethowenovu 9. symfóniu nezvládnu jedny husle. Potrebujete na ňu celý ansámbel.
Našli ste tiež spôsob, akým prinútiť gény správať sa tak, ako boli zvyknuté v mladosti. Ako sa to dá?
Dospeli sme k úžasnému objavu. V súlade s najnovšími vedeckými objavmi sme identifikovali niekoľko potenciálnych prísad, ktoré ovplyvňujú expresiu kľúčových skupín génov. Objavili sme prírodné extrakty, ktoré dokážeme zamieriť priamo na gény so starnúcim výrazom a prinútiť ich správať sa opäť ako v mladosti. Hovoríme tomu resetovanie génov. Výsledkom resetovania je mladší vzhľad a viac vitality. Na vnútorné použitie sme použili patentované extrakty z huby Cordyceps sinensis Cs-4 , biologicky aktívny výťažok z koreňa ázijského ženšenu, ktorý nenájdeme v iných výťažkoch, a patentovaný výťažok z granátového jablka.
Ako váš objav pôsobí na vitalitu človeka?
Zlepšuje funkciu pľúc, srdca a mozgu. Po dvoj- až štvortýždňovom užívaní dokáže výrazne zvýšiť prílev energie a fyzickej rovnováhy, zlepšiť stav psychickej bdelosti a zvýšiť sexuálny apetít.
Ako na váš objav reagujú lekári?
Lieky a medicína sa sústredia na liečbu už vzniknutých ochorení. My sa im snažíme predchádzať. Nemusíme medzi sebou bojovať. Pracujeme a žijeme v dvoch rozdielnych svetoch. V rozhovoroch s lekármi a farmaceutmi jeden s druhým súhlasíme. Naše cesty výskumu sú však rozdielne. Lieky zasiahnu len určitý orgán, prevencia je celostným riešením. Oba svety dokážu vedľa seba harmonicky existovať.
Čo skúmate najnovšie?
Obezitu a nadváhu. Identifikovali sme zväzky génov, ktoré sú zodpovedné za nadváhu. Na jeseň v roku 2013 predstavíme vedecké objavy a technológie, ktoré dokážu zabrániť priberaniu na genetickej úrovni. Vo výskume nadváhy sledujeme dve oblasti – ako si tuky vyrábame a ako ich dokážeme spaľovať. Tieto dva procesy metabolizmu tukov sú kontrolované určitou skupinou našich génov. Na genetickej úrovni teraz dokončujeme technológiu, ktorá prinúti gény vyrábať menej tuku z prijatých kalórií a tuky rýchlejšie spaľovať. Na resetovanie génov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus tukov, opäť vyvíjame riešenie z prírody.
Pridá nám objav génov mladosti aj na veku? Dožijeme sa skutočne stodvadsiatych narodenín?
Na ostrove Okinava sme našli skupinu Japoncov, ktorí sa dožívajú v priemere viac ako deväťdesiat rokov. Nemajú vrásky, každý deň prejdú pešo niekoľko kilometrov, zohnú sa po zem a bez problémov sa dotknú prstov na nohách. Sú optimistickí, aktívni. So skupinou vedcov sledujeme ich životný štýl, študujeme ich gény a hľadáme zväzky zodpovedné za dlhovekosť. Naša veda nie je určená na predĺženie života. Jej cieľom je, aby sme žili čo najlepšie do posledného prežitého dňa. Každý z nás raz zomrie. Máme však práve žiť naplno a takto aj jedného dňa tento svet opustiť. A na pohrebe si budú všetci hovoriť: Neskutočné, tento človek vyzerá aj v truhle perfektne. Tiež by som chcel vyzerať rovnako.
Joseph Chang
Pôsobil ako hlavný farmaceut a vedec vo viacerých amerických farmaceutických spoločnostiach a vo viacerých biotechnologických spoločnostiach. Spolu so svojím tímom vyvinul lieky na liečbu artritídy, onkologických ochorení a transplantáciu orgánov. V roku 1995 založil spoločnosť Pharmanex, ktorá sa zameriava na výskum a vývoj prírodných výživových doplnkov. V spolupráci s LifeGen Technologies a Stanfordovou univerzitou objavil 52 zväzkov génov mladosti zodpovedajúcich za mladosť a starnutie. Vyvinuli vedu s názvom ageLOC (zámok na vek), ktorá dokáže „prepísať“ gény na takú podobu, ako sa prejavovali v mladosti. Svoj objav predstavil v knihe The Aging Myth (Mýtus o starnutí), ktorá sa stala bestsellerom.
Žádné komentáře:
Okomentovat